Tvidler som používal ako opakovane použiteľný plastový nástroj so spirálovou koncovkou na odstraňovanie ušného mazu. Skúsil som ho kvôli pocitu zalehnutia v pravom uchu a tiež preto, že som už nechcel stále siahnuť po vatových tyčinkách. Chcel som čistiť ucho šetrne a bez toho, aby som maz ďalej tlačil dovnútra.
Nástroj mal oranžovú rukoväť a v ruke nepôsobil krehko, aj keď bol ľahký. Spirálová časť bola z mäkšieho materiálu, takže prvý kontakt nebol ostrý ani studený. Žiadne dávkovanie tu samozrejme nebolo. Vždy som použil jednu čistú koncovku, zasunul ju len málo do vstupu ucha a urobil dve alebo tri veľmi pomalé otáčky v smere spirály.
Najlepšie mi to fungovalo večer po sprche, keď mi maz pripadal mäkší. Keď som skúsil použitie nasucho, cítil som väčšie trenie. Po každom použití som koncovku opláchol teplou vodou s trochou mydla a nechal ju uschnúť na uteráku. To ma trochu otravovalo, pretože som ju nechcel ukladať vlhkú, ale zároveň som mal istotu, že pre ďalšie použitie je čistá.
Čo som na ňom skutočne cítil
Prvý týždeň sa nestalo nič prevratné. Ucho nebolo horšie, čo som bral ako dobré znamenie, ale tlak v ňom nezmizol. Na koncovke som občas videl trochu mazu, väčšinou skôr na okraji spirály. Nebolo to nijako pekné na pohľad, ale aspoň som mal pocit, že nástroj niečo robí.
Tvidler som používal zhruba šesť týždňov, raz až dvakrát týždenne. Častejšie používanie mi nepripadalo rozumné. Po treťom týždni som si všimol, že už si mechanicky nesahám do uší po každom sprchovaní. Pocit zalehnutia v pravom uchu sa zmiernil, ale nezmizol hneď. Skôr sa pomaly strácal v obdobiach, keď som nástroj použil opatrne a potom nechal uši pár dní byť.
Najväčší prínos pre mňa nebol v tom, že by Tvidler vytiahol veľké množstvo mazu naraz. Pomohol mi hlavne zbaviť sa zlozvyku s vatovými tyčinkami. Pri tých som mal tendenciu čistiť príliš hlboko, pretože som mal pocit, že musím pokračovať, kým nie je tyčinka čistá. Spirálová koncovka ma prirodzene brzdila. Keď som ju zasunul len k okraju, ďalej už som nechcel tlačiť.
Čo mi nesedelo
- Musel som strážiť smer otáčania, pretože pri opačnom pohybe spirála trochu ťahala za pokožku pri vstupe do ucha.
- Po jednom dlhšom čistení som cítil krátke svrbenie, ktoré do rána zmizlo.
- Koncovku bolo nutné zakaždým starostlivo umyť, inak mi pripadala nehygienická.
- Nástroj nevyriešil úplné zalehnutie, keď som mal pocit silnejšej zátky.
Raz som to s otáčaním prehnal. Nebola to bolesť, skôr nepríjemný tlak a pocit, že sa v uchu niečo hýbe, aj keď už som nástroj vytiahol. Ten večer som ucho nechal byť a druhý deň bolo všetko normálne. Od tej doby som si nastavil jednoduché pravidlo: akonáhle cítim odpor, končím. Do zvukovodu som sa nesnažil dostať.
Tvidler by som odporučil človeku, ktorý má bežne trochu mazu pri vstupe do ucha, chce obmedziť vatové tyčinky a vie postupovať pomaly. Hodil sa mi ako drobná súčasť hygieny po sprche, nie ako niečo, čo by som musel používať stále. Naopak by som ho vynechal pri bolesti ucha, výtoku, zápale, pískaní, náhlom zhoršení sluchu alebo keď má človek podozrenie na väčšiu mazovú zátku. V takej chvíli by som už neexperimentoval a riešil to s lekárom.
Po šiestich týždňoch som mal pocit čistejšieho vstupu do uší a menej často som mal potrebu ich šťourať. Nečakal som zázrak a žiadny neprišiel. Tvidler mi fungoval ako šetrnejšia náhrada starého zlozvyku, pokiaľ som používal ľahkú ruku a netlačil. Kúpil by som si ho znova, pretože bol umývateľný, jednoduchý a pri rozumnom použití mi nevadil.